Levy sa narodil v marockom hlavnom meste Rabat a patril k prvej vlne
marockých židov, ktorí sa presťahovali do Izraela. Mnohí z nich sa
cítili odsunutí na okraj, a to prevažne aškenázskym alebo európskym
židovským vedením. Išlo o etnickú nevraživosť, ktorá sa znovu prejavila
počas nedávnej ústavnej krízy.
Levy prešiel od komunálnej cez odborovú až po celoštátnu politiku -
najmä ako člen konzervatívnej strany Likud, ktorá zmobilizovala podporu
mizrachimov, a v parlamentných voľbách v roku 1977 sa dostala k moci.
Levy ako minister pre bývanie v 80. rokoch viedol projekty na zlepšenie
infraštruktúry pre chudobných Izraelčanov. V roku 1990 bol vymenovaný za
ministra zahraničných vecí. V tejto úlohe pôsobil tri funkčné obdobia.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vzdal Levymu česť a pripomenul, ako si Levy razil cestu a desaťročia slúžil verejnosti.
"Na národnej úrovni zanechal svoju osobnú stopu v politickom živote,
pričom sa staral o slabšie skupiny obyvateľstva, ktoré poznali ťažkosti.
Nie vždy sme sa vo všetkom zhodli, ale vždy som si vážil jeho zmysel
pre poslanie," uviedol Netanjahu.